Na tom ani tak nezáleží. Pýtate sa prečo? Pretože týmto zvieratkám je predsa len nadradené ustálenej spojenie – domáci maznáčikovia.
Pravda. Najčastejšie s týmto prianím prídu deti samotné. Ich chtiví výraz v očiach a neustále prosenie rodičov, aby na narodeniny alebo Vianoce, alebo len tak, mohli dostať domáceho maznáčika.
Už vlastne ani veľmi nezáleží na tom, či by to mala byť korytnačka, morča, králik, škrečok, rybička, pes alebo mačka. Aj keď je pravda, že rybičky až tak veľmi nechcú, pretože s tou sa predsa nedá túliť a chodiť von.
Dôvod ich túžby
Tie bývajú rôzne, ale väčšinou za to môžu tieto dôvody
- dieťanemá moc priateľov
- maznáčikamá doma každý spolužiak alebo kamarát
- chcúsa s miláčikom túliť
- zodpovední- by sa chceli sami začať starať o nejakého živého tvora
- je tomoderná
- jeimsmutno a zvieratká majú radi
Radosť ale aj starosť
To, čo väčšinou deti nedomýšľajú je fakt, že zvieratko by chcel každý, ale už málo kto sa o neho dokáže postarať.
Poznáte to, nadšenie pre vec vyprchá a vo výsledku, aby sa starali rodičia. To býva aj dôvod, prečo rodičia svojmu dieťaťu zvieratko nedovolí.
- je to drahé
- stojíveľačasu
- rovnakosa o zviera starajú rodičia
- narobíneporiadokatď.
Pádnych argumentov by sa dalo vymenovať hneď niekoľko, ale prečo hľadať negatívne dôvod. Skúste radšej tie pozitívne.
Keď sa o malé zvieratko vaše dieťatko postarať nedokáže a nenaučia sa samostatnosti a zodpovednosti, potom už nikdy žiadneho maznáčika od vás nedostane.
Nedáte ak mu však sebemenší šancu, nezistíte, či je vaše dieťa také skúsenosti hodné.
Koniec koncov sa hovorí, že skúsiť by sa malo naozaj všetko. Stále vás môžu vaše ratolesti milo prekvapiť.
záverom
Skúseností hovoria za všetko. Aj keď, správanie domáceho maznáčika býva starostí, napriek tomu vnesie do rodiny utuženie, radosti, spomienky a nezabudnuteľné zážitky. Nakoniec si každý člen rodiny zvieratko obľúbia a nezíde na tom, či je to mačiatko, šteňa, škrečok alebo králiček.